Nech ťa ani nenapadne vzdať sa!
pondelok, 29 apríl
„Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame. Niekedy sme zmätení a nevieme ako ďalej, ale nevzdávame sa.“ (2 Korinťanom 4,8 NPK)
Zvyčajne sa vzdávame z týchto dôvodov:
1) Bojíme sa zlyhania. Naše minulé zranenia a chyby nás prenasledujú a my si myslíme, že bude lepšie o nič sa nepokúšať, než riskovať ďalšie zlyhanie. Prestaň sa v tom hrabať! Všetci máme v minulosti veci, na ktoré by sme najradšej zabudli. Hoď ich za hlavu. Pavol píše: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou“ (Filipanom 3,13).
2) Obávame sa, čo povedia ľudia. „Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu“ (Príslovia 29,25). To, ako sa rozhodneš zareagovať na kritiku, je jedným z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré kedy urobíš. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ťa nebudú mať radi alebo ťa nepochopia. Prenes sa cez to!
3) Načúvame nesprávnym hlasom. Satan je otcom lží a urobí všetko preto, aby ťa odradil. Pavol hovorí: „Rúcame ľudské výmysly a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a ... viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi.“ (2 Korinťanom 10,5). Keď príde myšlienka, preskúmaj ju. Ak je od Boha, tak ju prijmi, ak od satana, ihneď ju zavrhni.
4) Strácame smer/cieľ. Ako veriaci máme kráčať vierou, nie videním (pozri 2 Korintským 5,7). Každé rozhodnutie by malo byť postavené na tom, čo hovorí Boh, a nie na tom, čo vidíme prirodzeným zrakom.
5) Strácame kontakt s ostatnými veriacimi. Keď sa apoštoli dostali z väzenia, vrátili sa „medzi svojich“ (Skutky 4,23 NPK). Aj ty potrebuješ spoločenstvo s ostatnými kresťanmi, aby si zostal silný. Príliš veľa ľudí sa vzdáva na prahu úspechu; nebuď jedným z nich. Medzi horúcou vodou a parou je rozdiel iba jeden stupeň Celzia. Tak vytrvaj v úsilí a vôbec neuvažuj o tom, že by si sa vzdal!